Čo sa deje s kuchynským odpadom a prečo je recyklácia dôležitá?

January 17, 2023

Zdieľať
what happens to food waste

Plytvanie potravinami je jedným z najväčších problémov súčasnosti, ale boj proti nemu sa iba začína. 

Nie všetky krajiny zaobchádzajú s kuchynským odpadom udržateľným spôsobom a ani ho nedokážu posúdiť. Prvým krokom k zmene je však šírenie osvety, čo môžeme urobiť všetci. 

Prečítajte si, ako sa dá s potravinovým odpadom zaobchádzať, ako sa s ním v súčasnosti narába a ako môžeme potravinový odpad znížiť.

Prečo je recyklácia kuchynského odpadu dôležitá

Na celom svete sa ročne vyhodí viac ako 931 miliónov ton potravín, čo stojí svetové hospodárstvo takmer 900 miliárd EUR. Keď plytváme potravinami, plytváme aj zdrojmi, ktoré sú potrebné na ich výrobu.

Plytvanie jedlom je morálne nesprávne aj preto, že množstvo, ktorým sa v súčasnosti zbytočne mrhá, by stačilo na nasýtenie dvojnásobného počtu podvyživených ľudí na svete.

Až 10 % celosvetových emisií skleníkových plynov súvisí tiež s plytvaním potravinami. Možno sa to nezdá veľa, ale podľa OSN, ak by strata potravín a plytvanie jedlom boli samostatnou krajinou, boli by po USA a Číne tretím najväčším producentom skleníkových plynov na svete.

Približne 14 % sa stratí medzi zberom a maloobchodným trhom a 17 % na úrovni maloobchodu a spotrebiteľov. 

Jednoducho povedané, jedna tretina potravín na svete sa stratí alebo sa nimi plytvá.

Možno si myslíte, že plytvanie potravinami sa vás ako jednotlivca netýka a že za to môžu supermarkety a reštaurácie. Ale 61 % kuchynského odpadu pochádza z domácností.

Netreba však na nikoho ukazovať prstom. Namiesto toho šírme osvetu, aby všetci – od poľnohospodárov po spotrebiteľov a vlády – mohli pomôcť v boji proti potravinovým stratám a plytvaniu.

Ako sa dá kuchynský odpad spracovať?

Po vyhodení potravín do koša sa z nich stáva zmiešaný komunálny odpad. Zmiešaný komunálny odpad zahŕňa každodenný odpad, ktorý vyhadzujú ľudia, domácnosti, inštitúcie (školy, nemocnice) a podniky (supermarkety, reštaurácie).

V závislosti od krajiny je potravinový odpad najväčším alebo druhým najväčším prispievateľom do zmesového komunálneho odpadu. Ďalšími sú papier, pokosená zelenina, plasty a kovy. 

Existujú štyri hlavné spôsoby spracovania zmiešaného komunálneho odpadu: skládkovanie, spaľovanie, recyklácia a kompostovanie.

Skládky

Vyhadzovanie odpadu na skládku je najnižšou úrovňou nakladania s odpadom. Ale aj keď je skládka nedokonalá, stále je z environmentálneho hľadiska bezpečnejšia ako nelegálne otvorené skládky.

Jedným z hlavných problémov skládok je, že potravinový odpad sa ťažko rozkladá. Pritom vzniká metán – skleníkový plyn, ktorý je silnejší ako CO2. A hoci sú moderné skládky ekologicky bezpečnejšie ako ich staršie verzie, len 8 % komunálneho odpadu sa ukladá na sanitárne skládky so systémami na zachytávanie plynu.


​​Napriek vplyvu na životné prostredie je skládkovanie stále rozšírené, pretože je cenovo dostupné a pohodlné – najmä v krajinách s nízkymi príjmami alebo v krajinách s veľkým podielom voľnej plochy.

Spaľovanie

Zariadenia na energetické využitie odpadu zaberajú menej miesta ako skládky a môžu znížiť objem potravinového odpadu až o 90 %. Zvyšný popol sa však stále musí ukladať na skládky.

Keďže kuchynský odpad tvorí približne 70 % vody, na jeho spálenie je potrebné veľa energie. A to je jeden z dôvodov, prečo je spaľovanie jedným z najdrahších a najmenej účinných spôsobov výroby energie.

Pozitívom je, že spaľovne zvyčajne neprodukujú CH4 a vo všeobecnosti môžu byť bezpečnejšie pre životné prostredie ako skládky. Nanešťastie však emitujú viac CO2 a toxínov.

Recyklovanie

Recyklácia pomáha predchádzať škodlivým vedľajším účinkom skládkovania a spaľovania a šetrí energiu a iné zdroje tým, že znižuje potrebu vyrábať produkty od začiatku.

Agentúra EPA odhaduje, že približne 75 % odpadu by sa mohlo recyklovať, ale recykluje sa len zlomok.

Existuje mnoho spôsobov recyklácie potravinového odpadu, dá sa využiť ako krmivo pre zvieratá alebo na vermikompostovanie – výrobu kompostu pomocou červov. Jednou zo základných metód je však premena potravinového odpadu na hnojivo alebo bioplyn (napr. anaeróbnou fermentáciou).

Anaeróbna digescia

Podobne ako na skládke, aj v tomto procese mikroorganizmy rozkladajú potravinový odpad a produkujú metán. V bioplynových staniciach je však tento proces vysoko účinný a metán sa zachytáva.

Plyn sa potom premieňa na uhlíkovo neutrálny bioplyn na výrobu elektriny, energie alebo tepla. Zostávajúci digestát bohatý na živiny sa môže použiť ako prírodné hnojivo.

V roku 2020 bolo v EÚ v prevádzke približne 20 000 bioplynových staníc. Väčšina krajín však má čo doháňať, keďže takmer polovica z nich (9000) sa nachádza v Nemecku.

Štúdia ukázala, že z 1 kg potravinového odpadu sa dá vyrobiť 22,03 litra bioplynu, čo stačí na uvarenie približne 600 ml vody alebo na 40 minút svietenia 100W žiarovky.

Kompostovanie

Vzhľadom na to, že približne 50 % odpadu tvorí organický odpad, kompostovaním by sa mohlo odkloniť značné množstvo komunálneho odpadu zo skládok.

Priemyselné kompostoviská spracovávajú potravinový odpad vo veľkom rozsahu a dokážu kompostovať odpad dvakrát rýchlejšie ako v záhrade. Veľké objemy potravinového odpadu sa rozkladajú v dlhých radoch (zvyčajne 120 – 240 cm vysokých a 4 – 5 m širokých), v nádobách s prísne kontrolovanými podmienkami alebo v prevzdušňovaných hromadách vrstvených objemovými látkami.

Kontrolované podmienky v priemyselných kompostárňach umožňujú rozkladať bioplasty a dokonca aj najtvrdší potravinový odpad, ako je mäso a kosti. Výsledkom je jemný kompostový prášok známy ako pôdny kondicionér, ktorý používajú farmy i jednotlivci.

Čo sa deje s plytvaním potravín?

Nie všetky krajiny majú samostatné údaje o potravinovom odpade, ale vieme, že na svete sa ročne vyprodukujú viac ako dve miliardy ton zmiešaného komunálneho odpadu.

Čo sa deje s plytvaním jedla na celom svete?

Podľa najnovšej komplexnej štúdie, ktorú Svetová banka zverejnila v roku 2018, sa so zmiešaným komunálnym odpadom (vrátane potravinového odpadu) nakladá takto:

  • 33 % sa vyhodí na voľné skládky,
  • ~37% sa vyhodí na skládky,
  • 11,1 % sa spáli,
  • 13,5 % sa recykluje;
  • 5,5 % sa kompostuje.

Krajiny s vysokými príjmami predstavujú 16 % svetovej populácie, ale vyprodukujú približne 34 % svetového odpadu. A 93 % odpadu na otvorených skládkach vzniká v krajinách s nízkymi príjmami.

Čo sa deje s potravinovým odpadom v EÚ?

Od roku 1995 do roku 2020 dosiahlo odpadové hospodárstvo v EÚ významný pokrok.

Skládkovanie sa znížilo o viac ako polovicu, spaľovanie sa zdvojnásobilo a recyklácia a kompostovanie sa takmer strojnásobili.

Takto vyzerá zmiešaný komunálny odpad v EÚ v roku 2020:

  • ~23 % je na skládke,
  • 27 % sa spaľuje,
  • 30 % sa recykluje,
  • 18 % sa kompostuje.

Čo sa deje s potravinovým odpadom v USA?

USA majú osobitné údaje o plytvaní potravinami – a tie nie sú veľmi povzbudivé.

Až v roku 2020 obnovila Agentúra Spojených štátov pre ochranu životného prostredia svoju metodiku, ktorá zohľadňuje ďalšie spôsoby spracovania potravinového odpadu, ako je recyklácia anaeróbnou digesciou.

Agentúra EPA odhaduje, že v roku 2018 dopadol potravinový odpad v USA takto:

  • 55,9 % na skládkach,
  • 12 % sa spálilo,
  • 8,3 % sa použilo na výrobu bioplynu,
  • 4,1 % sa kompostovalo. 

Skládky sú v USA rozšírenejšie z dôvodu chýbajúcich predpisov (ako je to v EÚ), nízkych nákladov a veľkého priestoru v krajine.

Čo sa deje s plytvaním jedlom v Afrike?

Afrika všeobecne produkuje menšie množstvo komunálneho odpadu ako iné kontinenty, a to veľmi malé množstvo sa spracúva zodpovedne.

Ako sa v Afrike nakladá so zmiešaným komunálnym odpadom:

  • Viac ako 90 % sa likviduje na skládkach a odkaliskách,
  • 4 % sa recykluje,
  • ~6 % sa spaľuje a kompostuje.

Väčšina potravín v rámci rozvojových krajín Afriky sa neplytvá na úrovni spotrebiteľov, ale stráca sa vo fáze výroby, po zbere a spracovaní z dôvodov, ako sú nevhodné metódy skladovania.

Čo sa deje s kuchynským odpadom v Ázii?

Podľa dostupných údajov sa s komunálnym odpadom v krajinách východnej, juhovýchodnej a juhostrednej Ázie nakladá nasledovne:

  • ~63 % sa ukladá na skládky,
  • ~12% sa spaľuje,
  • ~4% sa kompostuje,
  • ~22% iným spôsobom (vrátane recyklácie).

Čo robiť, aby sme obmedzili plytvanie potravinami?

Ako vidíte, riadenie potravinového odpadu by sa mohlo a malo výrazne zlepšiť. Naučte sa, ako na Slovensku funguje kuchynský odpad a prečítajte si, čo do hnedých nádob patrí.

Aby sa obmedzila potreba skládok a spaľovní, musíme minimalizovať množstvo potravinového odpadu vo všetkých druhoch odpadu. A vy môžete pomôcť tým, že budete doma triediť odpad.

Prečítajte si ako správne triediť odpad a čo všetko môžete vyhadzovať do koša na farebných košov na odpad a ako si uľahčiť triedenie potravinového odpadu.

Zdieľať

Najnovšie príspevky